Kopaničiarska obec Bzince pod Javorinou leží medzi Bielymi a Malými Karpatami v Novomestskom okrese. Obec sa skladá z piatich častí, sú to Bzince pod Javorinou, Cetuna, Hrubá Strana, Vrzavka a Hrušové. V centre Hrušového je postavená murovaná zvonička. V roku 1918 bola zvonica nadstavená a bol dokúpený nový zvon. Ide o hranolovitú murovanú stavbu v pôdoryse štvorca. V dolnej čelnej časti zvonice je vchod do zvonice s drevenými dverami, nad ktorými je vymurovaný portál. V strednej časti zvonice je nad vchodom nápis:
„VEŽE PEVNÁ
JEST JMÉNO
HOSPODINOVO
NASTAVENÉ 1918"
Nad nápisom je od roku 1992 v kruhu umiestnený ciferník vežových hodín, má namiesto obvyklých 12 čísiel má až 24 čísiel. Nad hodinami v tretej časti veže sú zvukové okná pre šírenie hlasu zvonov, sú otvorené, majú hornú časť zaklenutú. Strecha je ihlanovitá, zakončená krížom.
História zvonice
Pavel Mrázik celý život opravoval spoluobčanom i známym hodinky, nástenné hodiny všetkých druhov. Keďže ako tovariš robil určitý čas v Prahe, samozrejme mu učaroval pražský orloj. Rozhodol sa zostrojiť nástenné hodiny podobného typu, ale už v modernej podobe. Majú dva ciferníky: v hornej časti je hodinový stroj s ciferníkom na 24 hodín. V dolnej časti je ciferník, v ktorom sa nachádzajú: deň, mesiac, rok, dátum, zverokruh mesiacov a ročné obdobia. Vrchný hodinový stroj všetko poháňa presne tak, ako to v skutočnosti dňom i nocou ide. Drevenú skriňu taktiež dizajnovo zhotovil.
Veže kostolov a zvonice v obciach
Vieme, že v každom cirkevnom zbore alebo farnosti zvony zvolávajú ľudí do kostola, zvonia ráno, na poludnie a večer, keď niekto zomrie, ale oslavujú aj iné cirkevné udalosti.
V každom kostole bývajú dva i tri zvony - malý, stredný a veľký. Majú tiež podľa účelu i svoju váhu. Obsluhovali ich v minulosti zvonári každý deň ráno, na obed, večer, aby ľudia vedeli, koľko je hodín. Zvonilo sa tiež na cirkevné sviatky, na pohreby atď. Zvonárstvo bola zodpovedná služba a tiež platená. Novú generáciu však nelákalo toto zvonárske „remeslo“. Bolo ho treba „modernizovať“.
Bzinský evanjelický farár ThDr. Igor Kišš chcel riešiť zvonenie a posunúť ho na vyššiu úroveň. Obrátil sa na Pavla Mrázika – strojného zámočníka, s ktorým sa vybrali do evanjelického cirkevného zboru Vrútky, kde už mali zvonenie mechanizované. Teda zvon neťahal zvonár, ale špeciálny elektrický pohon. Tam si obzreli zvonenie na elektrický pohon. Majster Pavel Mrázik navrhol prvú vylepšenú konštrukciu, ktorú realizoval so spolupracovníkmi v dielni JRD Bzince pod Javorinou.
Hneď prvé riešenie sa podarilo a veža evanjelického kostola v Bzinciach po niekoľkých týždňoch dostala elektrické zvonenie dvoch zvonov. Zvonenie obsluhoval jeden zvonár na prízemí veže zapnutím ovládania. O rok neskôr sa elektrické zvonenie realizovalo na veži kostola v Lubine. Následne sa namontovalo elektrické zvonenie na veži rímskokatolíckeho kostola v Bzinciach pod Javorinou. Pokračovalo sa ďalej v našom okolí: zvonica v Miškech Dedinke, zvonica v Cetune, zvonica v Bošáci atď. Všetku prípravu riadil a konštrukciu realizoval majster Mrázik, pri montážach mu pomáhali syn Ivan Mrázik, elektrikári Milan Valach z Lubiny, Jozef Stacho z Hrubej Strany a Jozef Kusenda zo Bziniec pod Javorinou.
Nezabudol na svoju obec Hrušové
Keďže v podjavorinskom kraji mali väčšinou všetky kostolné veže alebo zvonice mechanické zvonenie, chcel, aby ho mala i hrušovská zvonica.
Otec Pavla Mrázika, Martin Mrázik, bol funkcionárom v lubinskom cirkevnom zbore. Ten po skončení prvej svetovej vojny organizoval prácu na zvýšenie hrušovskej zvonice o jedno poschodie. Hrušovskí murári po krátkej dobe túto zmenu realizovali. Zároveň občania, i keď po vojne bola chudoba, dokázali spoločným úsilím a peňažnými príspevkami k menšiemu zvonu zakúpiť veľký zvon. Pôvodný veľký zvon bol odobraný a pretavený na vraždiace náboje v prvej svetovej vojne.
Po štyridsiatich rokoch kurátor Pavel Mrázik s pomocníkmi brigádnicky na všetkých poschodiach zvonice vyhotovili drevené podlahy a tiež drevené schody. To už istotne plánoval zhotoviť elektrické zvonenie i na hrušovskej zvonici. Tak sa i stalo, lebo postupne v r. 1990 sa v majstrovej dielni pripravovalo všetko potrebné na novú konštrukciu mechanického zvonenia. Všetky hrušovské domácnosti peňažne prispeli na túto akciu. Postupne v priebehu dvoch týždňov bolo elektrické zvonenie namontované a slúži doposiaľ.
Druhou etapou úsilia majstra Pavla Mrázika bolo zrealizovať montáž zvonicových hodín, čo je asi zvláštnosť, lebo hodiny bývajú montované len na vežiach kostolov. Na hrušovskej zvonici sú namontované amatérske hodiny s ciferníkom, ktorý je 24 hodinový. Konštrukciu hodín navrhol a vyrobil majster hodinár Pavel Mrázik. Pokiaľ majster hodinár žil hodiny fungovali. Po jeho smrti prestali zvláštne hodiny ísť a dodnes, i keď rôzni hodinári sa ich snažili sfunkčniť, mechanizmus presne nejde.