Vyberte váš jazyk

Bzince pod Javorinou sa rozprestierajú v malebnom prostredí rozhrania Malých a Bielych Karpát. V minulosti to boli dve obce – Horné a Dolné Bzince, ktoré sa v roku 1952 zlúčili do jednej so súčasným názvom a štyrmi miestnymi časťami: Hrušové, Cetuna, Hrubá Strana a Vrzávka. Prvý raz sa písomne spomína v roku 1332, no traduje sa, že stojí ešte na starších základoch. Údajne ich položil mníšsky rytiersky rád templárov, ktorý tu postavil gotický kostol. Dnes je na jeho mieste rímskokatolícky Kostol sv. Michala, archanjela, a spoločne s evanjelickým chrámom z konca 18. storočia patrí k hlavným pamiatkam dediny s približne 2 000 obyvateľmi.

obec bzince pod javorinou 001 original

Či už dedina, alebo jej obyvatelia boli v minulosti neraz ťažko skúšaní. V 19. storočí poznamenala životy obyvateľov obce katastrofa - na Nový rok 1849 Bzince pod Javorinou zachvátil požiar. Vyhorelo vtedy 92 domov, 18 stodôl a strecha evanjelického kostola. Do dejín Bziniec sa následne s ešte silnejšou emóciou zapísalo obdobie prvej svetovej vojny. Z bojísk sa nevrátili desiatky mladých mužov zo Bziniec a z Hrušového. Na pamiatku im rodáci dali v roku 1929 postaviť dôstojný pamätník.

obec bzince pod javorinou 002 thumbNajslávnejšou rodáčkou zo Bziniec je Ľudmila Podjavorinská, považovaná za zakladateľku modernej slovenskej detskej literatúry. A obec na ňu hrdo spomína. Turistickým lákadlom je jej rodný dom v centre, v ktorom sa nachádza pamätná izba i Knižnica Ľudmily Podjavorinskej. Pomenovali po nej dokonca aj miestny park či základnú školu s materskou školou. V roku 2022 si miestni pripomenuli už 150. výročie jej narodenia. Na jej počesť sa spoločne so štátnymi inštitúciami zaslúžili o vydanie poštovej známky s jej podobizňou.

V Bzinciach pod Javorinou sa narodil a pamätnú tabulu má aj evanjelický kňaz a svetovo významný semitológ Rudolf Macúch, ktorí ovládal niekoľko desiatok jazykov.

Pochovaný tu je aj evanjelický farár augsburskej viery Ján Pravoslav Leška, národovec a výborný kazateľ podporujúci literárne nadanie a tvorbu Ľudmily Podjavorinskej.

Dôkazom, že obyvatelia na svoje dejiny patrične spomínajú ešte aj dnes, sú len nedávno pomenované ulice. Z nich totiž každá odkazuje na časy minulé, aby ani s nástupom mladšej generácie neupadli do zabudnutia.