Pamiatkový úrad SR vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku kostol zaniknutý s areálom v obci Bzince pod Javorinou, miestnej časti Hrušové.
Jozef Ľudovít Holuby sa o hrušovskom kostolíku nazdával, že by mal byť z tej istej doby, ako je kostolík v Haluziciach, ktorého stavbu odborníci odhadujú na roky okolo 1240. Jozef Ľudovít Holuby nám vydáva svedectvo, že na veži tohto kostola ako mladý chlapec ešte zvonieval pri pohreboch v Hrušovom. Tvrdí, že hrušovský kostolík bol akoby sestrou kostola v Haluziciach. O hrušovskom kostole tu Holuby píše: „Pamätám sa dobre, že na obmurovanom cmiteri v Hrušovom pri Lubine stál kedysi práve taký kostolík, ako haluzický“.
Veci okolo hrušovského kostolíka sa vyjasnili v auguste 1997, keď na ruinách tohto kostolíka bol urobený odborný archeologický prieskum vedený doc. Dr. Hoššom. Tento prieskum dokázal, že hrušovský kostolík bol postavený v gotickom štýle, a preto nemôže byť z 13. storočia (1215), ale pochádza až niekedy zo 14. storočia. Tým je vyvrátená aj povesť, že by tento kostolík mal husitský pôvod.
Jeho predhusitskú existenciu zdôvodňoval aj Holuby. Inak tento kostolík bol v dejinách nejeden raz v pozadí a zmienky o jeho existencii (hoci stál) chýbajú. Napríklad hrušovský kostol nie je uvedený na listine z r. 1436. Tu sú uvedené všetky kostoly a kaplnky na území čachtického panstva, ale nijaký kostol ani kaplnka sa v Hrušovom nespomína.
Hrušovský kostol nie je spomenutý ani v zápise o cirkevnej vizitácii z r. 1560. Až roku 1692 máme zmienku o evanjelickom farárovi Petákovi, ktorý zrejme v hrušovskom kostolíku pokrstil dieťa (ako sme to vyššie uviedli). A preto je nám vzácna spomienka kostola v Hrušovom z r. 1705 ako používaného evanjelikmi a ponechaného evanjelikom (evanjelici z Hrušového a Lubiny chodili do kostola zrejme sem). Ladislav Varga o hrušovskom kostolíku píše, že ho Rákócziho povstalci roku 1708 zničili, bohužiaľ neuvádza, odkiaľ má tento poznatok. Vraj odvtedy už tento kostol nebol nikdy opravovaný.
My sa však s hrušovským kostolíkom stretáme ako s fungujúcim aj neskôr. V priestoroch pod hrušovským kostolíkom bola rodinná krypta šľachtickej rodiny Beňovských. Hrušovský kostol prestal patriť evanjelikom r. 1733 pri odňatí aj dolnobzinského kostola. Potom fungoval ako katolícky kostol. Pri katolíckej cirkevnej, tzv. batthyaniovskej vizitácii, konanej dňa 1. septembra 1788, sa konštatuje, že katolícke bohoslužby (omša) sa v hrušovskom kostole konajú každú tretiu nedeľu. Podľa tej istej vizitačnej zápisnice kostolík v Hrušovom bol skromne vystrojený a mal dva drevené chóry.
Okolo roku 1790 sa v hrušovskom kostole už prestali konať bohoslužby a odvtedy kostolík chátral až do úplných ruín. Jozef Beneš roku 1859 píše, že hrušovský kostol sa už 70 rokov nachádza v ruinách. Ruinovanie tohto kostolíka pokračovalo potom tak rapídne, že roku 1879 bol rozobraný a z jeho materiálu postavili novú katolícku školu v Dolných Bzinciach. Na veži tohto kostolíka nebol kríž, ale kohút (zrejme z čias, keď bol používaný evanjelikmi). Podľa Holubyho zvony z tohto kostolíka preniesli potom na hrušovskú obecnú zvonicu.
